Žiadne diéty, chudnem hlavou!
10.03.2015 00:00:00
Mala som 49 rokov / stará kôrka /, váhu 80 kg a sebavedomie hlboko zakopané. Už od puberty som bola nespokojná so svojou postavou a neustále chcela schudnúť.
Na svete je naozaj iba málo ľudí, ktorí sa so svojou postavou nezaoberajú a sú rovnako štíhli. Dnes rieši svoje krivky aj štíhly, aby si udržal váhu.
Ja som sa do svojho chudnutia pustila po 49 narodeninách, keď som už mala zo seba samej plné zuby. Mala som naštudovaných toľko kníh o chudnutí! A nič... Skutek utek. Hlavne som nemala odvahu. Celé roky som sa mučila predstavou, že zase zlyhám, lebo si nebudem môcť dopriať tak, ako som si to dovoľovala doteraz. A tak som vždy začala a behom pár dní aj skončila. Všetko vo mne kričalo, že takto sa to nerobí a že som slabá a zbabelá. No po 49 narodeninách sa niečo zmenilo. Začala som snívať o svojej novej postave. V duchu som si predstavovala, ako sa postupne mení moje telo na štíhlejšie, ako jem a stále chudnem. Po prvých týždňoch takéhoto seba povzbudzovania som zistila, že začínam chudnúť. Uvedomila som si, že hlava nejakým zázrakom začala prepisovať „ staré súbory“ a robila si nové zápisy. Po mesiaci som zistila, že si začínam viac veriť, že mám lepšiu náladu, že vo mne ožíva úplne iná žena. A to som nedržala žiadnu diétu, len sa neprejedala. Začala som cvičiť jogu a stále viac som jej prichádzala na chuť. Cvičila som si ju zo začiatku doma, pretože bolo leto, no kým prišla jeseň, mala som prvých 8 kíl dolu! Hrdo som si kráčala do telocvične a cítila, že joga je moja parketa. Pohyb ma úplne vcucol do víru chudnutia, striedala som si plávanie, jogu, tanec, bicykel, kilá padali a moje vnútorné nadšenie rástlo. Jedla som trochu menej a často, 5-6 porcií počas dňa. Žiadna diéta, iba sýtosť do ¾, viac ovocia a zeleniny miesto koláčov a sladkého.
Začínala som sa cítiť neuveriteľne! To vnútro večne „napučanej“ ženy sa začalo cítiť ľahšie a tak šťastne, že to bolo vidieť aj na tele. Mala som v sebe naštartovaný motor s kvalitným palivom a výsledný efekt bol nakoniec mínus 23 kg. Bolo to úžasné vidieť na ručičke váhy 57 kg! Kým som zasadla k slávnostnému stolu oslavy svojich okrúhlych narodenín, oslavu svojej premeny som už mala za sebou.
Dnes po 7 rokoch si váhu udržujem, láska k joge mi zostala. Stala som sa inštruktorkou powerjogy a možno som bola najstaršou adeptkou, no to som neriešila. Uvedomila som si, že život bez pohybu nie je možný, zdravie k nám nepríde len tak na návštevu. No najdôležitejším poznatkom z celého procesu chudnutia bolo, že skôr, než sa začneme zaoberať jedlom a cvičením, je naozaj prioritné pracovať so všetkými myšlienkovými návykmi a uvedomiť si, ako o sebe zmýšľame. Náš vnútorný myšlienkový svet je tým, čo nás vyformovalo na presne takých, ako sa dnes pozeráme na seba v zrkadle. Pevná vôľa neexistuje. Nedá sa ju mať z jedného dňa na druhý. Môžeme mať ale v každej minúte dňa ochotu meniť svoj vzťah k sebe samým. A chcieť zmeniť to svoje vnútorné mínové pole na slnkom zaliate miesto, je výzvou k sebe samým. Uvedomila som si, že to, čo som si počas chudnutia najviac užívala, bola cesta. Nie cieľ, ale cesta. Tie prebúdzajúce sa hlboko zakopané pocity radosti, objavovanie sebaúcty, nadšenia a postupne narastajúcej vnútornej sily a vášne mi boli dôkazom, že žijem prítomnosťou. Že nehľadám účinnú diétu, prípravok a zázrak okolo seba, ale v sebe.
Najťažšie je urobiť prvý krok. Rozhodnutie urobiť prvý krok vždy bolí. Každá zmena, ktorá nás núti vystúpiť zo svojej zóny výhovoriek a posúva k pestovaniu nových návykov, bolí. No to nie je skutočná bolesť. Tá skutočná bolesť je pravda o nás samých, ako sa vnímame so svojou nadváhou. Potom už nasleduje výzva. Výzva k sebe samým. Keď tú výzvu prijmeme a začneme sa podporovať, už sme nastúpili na cestu .
Čo je to výzva? Rozhodnutie? Ako sa k nemu dostať, keď máme hlavu plnú bezmocnosti a nerozhodnosti? Spomenula som si na svoje rozhodnutie schudnúť na 57 kg. Nemala som, čo by ma odkoplo a každý deň udržovalo, aby som z cesty neuhla. Potrebovala som takú výzvu, ktorá aj vtedy bude vo mne ako výstraha, keď sa ozvú vo mne staré návyky. No o nich napíšem v nasledujúcom článku.
Komentáre