sebapoznanie

Šťastné chudnutie!

Ó bože, zase o chudnutííííííííííííí !

Toľko sa už o tom namlelo, že sme si vytvorili voči tomuto fenoménu averziu. Averziu, aby sme aj naďalej zostali takí akí sme a nechceli robiť iné zmeny. Alebo len ja sama?

Pravdou je, že sme sa stali závislými na tom, čo nového kto vymyslel vo svete a pritom k chudnutiu hľadáme vonkajšiu cestu.

Vždy je to ale v prvom rade o vnútornej ceste. O hľadaní seba samej.

Nedávno som čítala článok „ Si šťastná alebo štíhla“ a celý deň som rozmýšľala o tom, čo mi tu nesedí z môjho uhlu pohľadu.

Konečne mi to došlo. Prečo je niekto štíhly a nešťastný? 

                                             Je nemožné byť štíhlou aj šťastnou?

 Pre dobrý  pocit na duši by som aj ja volila okamžite pocit šťastia. A toto som robila aj ja kedysi. Mala som nadváhu a počas choroby mojich blízkych a všetkých ťažkých útrap som si uvedomovala, ako je náš  čas a okamih prítomnosti vzácny. Nesmierne som si začala vážiť hodnoty rodiny a zdravia, že môžeme robiť spolu veci, ktoré nás naplnia šťastím. A robím to dodnes. Vďaka tomuto novému postoju mám dnes 4 vnúčatá a vrátila som sa manželovi.

No keby som si vtomto procese váženia šťastia neuvedomovala svoje vnútorné nastavenie, tak dnes by som tiež bola šťastná ako teraz, no s rovnakou nadváhou...

Dnes riešim  znovu 5 kíl svojej nadváhy. Niekto by bovedal, že riešim nepodstatné. U mňa je to však veľmi dôležité. Skúsim to teraz rozvinúť.

Keď som schudla v roku 2006, učinila som jedno veľmi vzácne rozhodnutie. Žiadalo sa mi vyrovnať moju vnútornú potrebu sebahodnoty  s vonkajšou nadváhou. Nebolo to limitovanie, že len vtedy sa budem mať rada, ak schudnem!

Bolo to hľadanie vnútornej rovnováhy medzi limitovaním sa v jedle a vnútornou dôverou k sebe samej !

Áno, lebo ja som celý život nedôverovala sebe samej. Neverila som, že mám svoju vnútornú hodnotu, ktorou sa môžem ďalej rozvíjať a prekonávať ďalšie limity môjho doteraz nerozvinutého života. Bola som doslova zakuklená vo svojej ulite nadváhy a chcela som si dokázať, že tomu tak nie je. Každý deň som si ľahla a relaxovala na svoje milované ja. Každý deň som vizualizovala svoju dôveru k sebe samej, že môžem jesť aj zdravšie jedlá a mať naozajstný pôžitok a radosť z iného hodnotného jedla. Robila som to každučký deň a stala sa jedna zázračná vec. Vnútorný pocit návratu a sebaprijatia narastal každým dňom a moja váha mimovoľne klesala. Sama od seba! Cítila som to každú chvíľu a cítila som to v každej bunke môjho tela. Nádherný pocit, v ktorom som prekračovala svoje staré limity vlastnej nízkej sebahodnoty kvôli nadváhe a stávala sa plnohodnotnejšou.

Už to nebola snaha schudnúť, ale potreba cítiť svoju prirodzenosť na tele aj na duši.

Nebola  to už jednostranná snaha udržať si svoju hodnotu aj napriek nadváhe, prijať ju a byť šťastná aj s ňou. Lebo aj to patrí ku mne. Áno, patrí.

No prečo si chcem nechať svoju nadváhu a byť šťastná len jednostrane, ak môžem mať oboje?

Bolo treba zladiť dôveru práve v tomto smere, lebo som si neverila ani mačný mak, že to môže byť aj takto. A túto dôveru som každodenným relaxovaním dávala svojmu JA. Nemalou mierou k tomu dospelo aj cvičenie yogy a výzva dávať ľuďom to najlepšie, čo je vo mne.

Môj posun v tejto oblasti je citeľný. Kedysi som mala výzvu byť na seba náročnejšia a odovzdať ľuďom snahu naučiť sa pravidelne cvičiť a s yogou príjemne chudnúť a ozdraviť si telo. Robila som to vo veľkom vnútornom napätí a strachom, ako ma prijmú. Podľa toho regoval aj vesmír na moje vnútorné nastavenie. Mala som iba pár ľudí a moja reakcia bola primeraná. Keď som prestala klásť akcent na tieto veci a iba sa sama sebe otvorila nechala plynúť zo seba všetko prirodzene a bez umelých príkras, začali sa diať iné veci. Dnes cvičím bez otázky, koľko dnes asi príde ľudí, jednoducho prídem do telocvične, zložím sa a aj napriek tomu, že mám práve 5 kíl navyše, cvičím ako to cítim. V súzvuku so sebou. V súzvuku so svojím vnútorným a vonkajším vesmírom.  Telocvičňa je niekedy úplne plná. Ten zázrak som ale musela vnútorne urobiť v sebe. Dať si dôveru, že sa prijmem so všetkým. Aj s nadváhou, ale nie ako barličku preto, aby som sa s ňou udržovala. Ee. Ja som chcela viac! Chcela som dôkaz o tom, že keď túžim poznať seba v štíhlej podobe, že to aj dokážem. A akonáhle som dala zvolenie sebe a začala tejto časti svojej osobnosti dôverovať, tak sa kilá pohli dolu. Niekto by oponoval, že som musela kvôli tomu menej jesť a diétovať. Nie. Ja som jedla stravu, ktorá ladila k aktuálnemu stavu môjho chudnutia. A dnes viem, že nadmerné množstvo jedla a sladkého je nedostaok vnútorného sebaprijatia.

Keď som chudla  a relaxovala, každý deň som cítila, že sa k svojej ženskosti a hlbokej podstate  stále viac približujem. Každým dňom ma to lákalo, aby som si ľahla a zažívala ten úžasný pocit zo seba samej. Keď som vstala, cítila som v sebe naštartovaný motor a žiadnu ručnú brzdu. Jednoducho som mala chuť jesť zdravšie jedlo, ktoré ma sýtilo a robilo šťastnou. A výsledkom bolo automatické chudnutie. Chudnutie už bolo zábavou, no akcent zostával vo mne. Každým ubudnutým kilom som cítila, že sa približujem k svojej najhlbšej podstate. Keď som relaxovala v deň, keď moja váha ukázala moje šťastné číslo, som plakala. Tiekli mi slzy šťastia, že som prekonala  vlastnú bariéru nízkej sebahodnoty a nedôvery, že môžem byť ešte  viac, než som si doteraz myslela. Že môžem byť šťastná, aj štíhla zároveň  a byť šťastná s novými jedlami, ktoré si sama vymýšľam a s nadšením ich jem. Že ma sýtia, živia a zároveň s nimi chudnem. Že si jedlo doprajem a viem, že zároveň chudnem. Že ja som si to dovolila  JA a nie nejaká diéta nová či stará. Ja som barometer svojej sebadôvery  a nie kilojouly! No keď si neverím, tak musím veriť diéte a kilojoulom...  

Takže výzvou pre moje chudnutie nebola  nižšia váha, ale sebadôvera. A tým, že som sa každý deň podporovala  v sebadôvere, získala aj  tú  výslednú pridanú hodnotu, ktorou bolo chudnutie.

A v tomto je ten zásadný revolučný rozdiel v chudnutí dnešnej doby. Hľadáme vonkajšie impulzy aby sme nasadli na vlak, ktorý nás donesie do stanice štíhlosti. Nútiť sa do jedenia jedál, ktoré nám niekde predpíše najnovšia diéta je vždy o vonkajšej forme chudnutia. Tú vnútornú, ktorou som prešla ja, bola zázračná. Zázračná v sebapremene. Nerobí ju veľa ľudí, pretože ešte nedospeli do tohto bodu. A preto sa nedá nikomu nútiť, lebo môže byť aj čudná. Moja duša nesklamala. Nesklame nikoho, pretože ona nepotrebuje nič, iba našu plnú dôveru, aby mohla konať podľa našej túžby. Je nádherná a milujem ju. Vždy mi dáva do života len to najlepšie. Milujem seba, svoju rodinu, yogu, milujem svojich klientov, ktorí hľadajú cezo  mňa seba. Viem im vždy tú cestu rozsvietiť, ak naplno otvoria svoje srdcia. Je to nádherný pocit.

A čo tých mojich 5 kíl navyše v septembri? No dnes  / 2.10. 2015  už iba štyri. Uvedomila som si, čo mi v lete chýbalo a na chvíľu som sa zabudla.  Chudnutie je dobrou kontrolkou. Milujem túto ručičku na váhe. Viete čo mi hovorí?  Že som si znovu našla dôvody, prečo zabudnúť sa hlboké sebaprijímanie. Svojho ženstva a prirodzenosti.  Ďakujem ti moja milovaná nadváha! Je také krásne opäť sa s tebou prebúdzať do hĺbky seba samej...